Životopis a tvorba Jána Hrušovského

September 10th, 2010

Životopis
 
Narodil sa 4.februára 1892 v Novom Meste nad Váhom vo vzdelaneckej rodine, bol vnukom Viliama Paulíniho- Tótha. Detstvo prežil v Martine. Strednú školu vychodil v Revúcej a začal pracovať ako účtovník v banke.
Roky 1914-1918 strávil na frontoch 1.svetovej vojny, po ktorej sa venoval už takmer výlučne publicistickej práci a písaniu. Pôsobil v redakciách viacerých časopisov (Slovenský východ, Národné noviny, Slovenská politika a po 2.svetovej vojne Sloboda). Dva roky strávil na cestách v Taliansku. V roku 1941-1944 pôsobil v službách Gašparovho Úradu propagandy Slovenského štátu. Nikdy za to nebol perzekuovaný ani súdený. Zomrel 7.marca 1975 v Bratislave.
Tvorba
 
Hrušovského tvorba bola viactvárna, dá sa rozdeliť približne na tri rozsiahle časti.

            Sú to v prvom rade romány a poviedky s tematikou 1.svetovej vojny, ktorú sám zažil. Aj jeho literárny debut, kniha Zo svetovej vojny (1919) sa zaoberala touto témou. Vracal sa k nej neskôr ešte často, napríklad v románoch Muž s protézou (1925), František Ferdinand (1935), Peter Pavol na prahu nového sveta (1930). Sprisahanie proti svetu (1942). Bez milosti v nich kritizoval nezmyselnosť vojen, vojenskú mašinériu, zabíjanie.

            Hrušovský bol dobrý analytik. Mal veľmi dobrú schopnosť zachytiť psychiku postáv, ich vnútorné stavy. Výrazne to uplatil vo svojich novelách a poviedkach, ktoré sú druhou významnou oblasťou jeho diela. Obvykle ich zhŕňal do zbierok, napríklad Takí sme boli (1920), kde zosumarizoval úsmevnou formou svoje detstvo. Neskôr nasledovali poviedky ovplyvnené cestou do Talianska – Pompiliova Madona (1923), Dolorosa (1925), ale aj z domáceho prostredia Zmok a iné poviedky (1925), Starý Martin v živote a v ľuďoch (1947), Stalo sa v našom mestečku (1957), Kariéra (1961), Umelci a bohémi (1963), Čarovný kľúč (1966) a Rozmarné poviedky (1974), ktorá je zároveň jeho posledným dielom.

            Hrušovského záujem o históriu, podnietený vojnou, vyústil do série historických a historicko-dobrodružných románov, ktorých štýl ovplyvnila nielen autorova žurnalistická práca, ale aj napríklad Nižňanského diela. Patria sem romány z rôznych období- Pohroma (1962) z posledných rokov Veľkej Moravy, Jánošík (1933), trojzväzkový román o slovenskom národnom hrdinovi, Rákócziho pochod (1968) a Verný hrdina (1936), oba s tematikou kuruckých vojen. V roku 1969 znovu vydal román Sprisahanie proti svetu pod novým názvom Ruže a trón a román Verný hrdina pod názvom Javorový generál.

            Z týchto troch línií vybočil vari len raz, keď v roku 1941 vydal detektívny román Prízrak.

            Hrušovského diela sú príťažlivými témami a ľahkými čítavým štýlom, získali nielen čitateľskú popularitu, ale zároveň dali impulzy novým smerovaniam slovenskej medzivojnovej prózy.